Projekt 1/2005 – Dětský domov Lila

Termín dokončení: 31.03.2005

Obdarovaný: Dětský domov LILA v Otnicích

Hotové obrázky byly předány 27.4. po 16 hod.

Poděkování od paní ředitelky Dětského domova LILA

Zážitky z předávání

Detský domov Lila v Otnicich je špecializovaným zariadením pre deti ťažko zdravotne postihnuté – ak mám pravdu povedať, návštevy v tomto zariadení som sa strašne bála. Neprichádzam do styku s postihnutými deťmi a vlastne si (ani po dnešnej návšteve) nedokážem predstaviť čo všetko starostlivosť o ne obsahuje.

Jedno som ale dnes pochopila celkom určite – ľudia, ktorí sa o ne starajú majú moj obdiv. Nie každý by dokázal v sebe nájsť toľko lásky a rozdávať ju deťom, ktoré ju tak potrebujú a ktoré možno nikdy nepovedia svojim „tetám“ ďakujem. Vyjadria svoju vďačnosť iným sposobom – sebe vlastným. Potrebujú lásky oveľa viac ako zdravé deti. Ja by som to nedokázala – to dnes viem určite.

A preto sa nechcem rozpisovať o tom ako sestričky nad obrázkami híkali ako malé deti (aj keď to robili :o)) – chcela by som im touto cestou poďakovať za všetky deti o ktoré sa starajú. Chcem poďakovať všetkým dobrovoľníkom, ktorí do DD Lila za deťmi chodia a venujú im svoju lásku a volný čas.

Chcem poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí pomáhajú iným sposobom. Chcem poďakovať vám všetkým, ktorí ste sa zúčastnili a poslali obrázok – za váš čas a lásku, s ktorou ste obrázky vyšívali.

Deti sa potešia – aj keď deti v Otniciach svoju radosť nevedia vyjadriť tak, ako si to bežne predstavujeme. Ale radosť v ich očiach a pokoj, ktorý z nich vyžaruje je viac ako všetky „ďakujem“ na svete.

Týmto ďeťom po materiálnej stránke možno nič nechýba, možno nevnímajú svet okolo seba – žijú vo svojom vlastnom svete – ktorý im ľudia okolo nich pomáhajú vytvárať. Aby boli šťastné a krásne presne tak, ako sú všetky deti. Všetky deti si zaslúžia našu lásku, nielen tie zdravé. Som rada, že sme pre druhé kolo vybrali práve toto zariadenie a dúfam, že naše obrázky spríjemnia deťom ich neľahký život.

Na záver pár obrázkov, ktoré hovoria sami za seba.

Najprv si obrázky pozrela pani riaditeľka. Potom sa nad obrázkami kochali sestričky. A nakoniec detičky – ich tváričky hovoria za všetko.

Sněhurka

Napsali o nás

Žádné komentáře